úvod belgický obor chovateľské úspechy králikáreň výstavy návštevy kontakt

Farby


dejiny tohto plemena, farby, srsť, tvar tela, hlava, typizačné kódy

Farby

Všeobecne prevláda sivá farba. Ale aţ prekvapivo často sa chovajú aj biele Nemecké Obry. Vyskytujú sa aj Modré a Čierne. S ohľadom na ťažkosti dosiahnutia zodpovedajúcej hmotnosti boli biele Nemecké králiky zaradené pri hodnotení ako samostatná rasa, hoci označenie rasy bielych a sivých je takmer identické. Chovatelia bielych Nemeckých Obrov cieľavedomé pracujú na tom, aby sa hmotnosť bielych králikov vyrovnala hmotnosti sivých a často sa im to aj darí. – Okrem Sivej a Bielej farby sú prípustné ešte: čierna, Modrosivá, Modrá, Chinchilla a žltá.

Pod označením Sivá sa nachádzajú rôzne farebné druhy: divo sivá, zajačitá sivá, tmavosivá, ţelezo sivá a zajačitá. Existuje názor, ţe zajačia sivá a tmavosivá sú len farebné variácie divo sivej. Naproti tomu je zajačia farba geneticky trochu rozdielna a ţelezo sivá sa geneticky úplne odlišuje.

Celé desaťročia bolo zmiešanie jednotlivých tónov Sivej také všeobecné, ţe sa - ináč ako v Holandsku – sotva kedy myslelo na čistokrvnosť diverznej sivej farby.

Sivá

Prevládajúce množstvo Nemeckých Obroch je tak teraz ako aj predtým sivej farby v štyroch klasických odtieňoch a ich medzistupňoch. Úprimne povedané teraz prevažuje “farebný mišmaš“ divo sivej farby. Aby sme mohli hovoriť o genetike jednotlivých sivých farieb, musíme ich najprv presne opísať.

Opisy sivej farby sa nachádzajú v štandarde obzvlášť pri sivých Nemeckých Obroch a pri Sivých Viedenčanoch. Všetky tieto opisy majú však redakčné nedostatky, ktoré môţu viesť k nedorozumeniam. Preto najprv uvedieme podrobný opis sivej králičej farby, ktorá zodpovedá poţiadavkám moderného chovu.

Budeme pritom vychádzať z divo sivej farby, ktorá je pôvodnou farbou všetkých sivých farieb. Chrbát divo sivých zvierat má byť silne tieňovaný. Toto tieňovanie sa realizuje chumáčikovitým usporiadaním štetín, ktoré majú čierne konce. Tieňovanie sa na stranách smerom dole zmenšuje. Hruď nie je tieňovaná v dôsledku kratších štetín v týchto miestach a takmer vodorovného stavu srsti, preto je aj trošku svetlejšia ako chrbát zvieraťa. Čím je však tento rozdiel menší, tým lepšie. Klin na zátylku má byť malý a sivý. Uši sú výrazne čierno ohraničené. Oči sú trochu svetlejšie, krémovo olemované tak ako aj nosné dierky zvierat. Olemovanie čeľuste je svetlé aţ biele. Takisto biela je aj brušná stena a spodná strana chvostíka – vrchná strana je čierna, striekaná svetlou farbou. Medzi farba je pri divo sivých zvieratách široká pol centimetra. Má byť hnedá a má byť od vrchnej farby aţ po spodnú farbu v tom istom farebnom tóne bez odtieňov. Aj na bokoch a stehnách nemá byť intenzita niţšia ako na chrbte. Spodná farba by mala byť pri divo sivých zvieratách sýta stredne modrá oproti ostro ohraničenej medzi farbe a má siahať do dvoch tretín dĺţky štetín na chrbte zvieraťa. A mala by sa nachádzať aj na celom bruchu. Tu však uţ nemoţno pri starších zvieratách očakávať takú intenzitu ako pri mladších zvieratách. Na hrudi a v oblasti lona by sa však v kaţdom prípade mala nachádzať a v ostatných častiach brucha by mala byť aspoň naznačená. Oči a pazúry sú hnedé, čím tmavšie, tým lepšie.

Naproti tomu Tmavosivé majú na celom tele jednotnú tmavú farbu, ktorá zahŕňa chrbát, boky, hruď, hlavu aj uši. Pri tejto rovnomernej farbe moţno len zriedka zistiť nejaké tieňovanie. Škvrny divej farby sú menej zreteľné. Preto je aj hnedastý klin na zátylku len sotva viditeľný. Brušná stena a spodná strana chvostíka je v tmavom modrosivom farebnom tóne. Vrchná strana chvostíka je len málo striekaná.

Medzi farba je relatívne úzka, maximálne do pol centimetra, je tmavej hnedastej farby a nie je veľmi kontrastne ohraničená od vrchnej a spodnej farby. Spodná farba je na celom zvierati sýta tmavomodrá. Na chrbte dosahuje tretinu dĺţky štetín. Oči sú tmavohnedé, pazúry čiernohnedé.

Ţelezo sivé majú vrchnú farbu ešte tmavšiu ako tmavosivé, niekedy je klin na zátylku len úplne slabo naznačený a brucho zvierat je len o trochu svetlejšie. Spodná farba je preto extrémne široká, sýta tmavomodrá, ktorá prechádza aţ do pokoţky. Oči sú tmavohnedé, pazúry čiernohnedé.

Vychádzajúc z divo sivých je Zajačia sivá farba “najsvetlejším“ sivým druhom. Je oproti divo sivej zosvetlená, a preto je aj tieňovanie oveľa lepšie a silnejšie.